Diaľkový ovládač nebol hneď bezdrôtový. Najprv mali ľudia kábel k telke cez celú obývačku
Dnes je diaľkový ovládač taká samozrejmosť, že človek sa pri televízore bez neho cíti skoro stratený. Lenže prvé verzie boli oveľa zvláštnejšie, než by sa zdalo. A ak sa pýtame na diaľkový ovládač pre bežnú domácnosť, jeho príbeh sa nezačína elegantnou „bezdrôtovou frajerinou“, ale káblom natiahnutým cez celú obývačku.
Ak sa na to pozrieme presne, prvý televízny diaľkový ovládač vyvinula firma Zenith v roku 1950 a volal sa Lazy Bones. Nebol bezdrôtový – s televízorom ho spájal kábel. Vo vnútri televízora motor otáčal tunerom a ovládač mal tlačidlá na prepínanie kanálov aj zapnutie či vypnutie prijímača. Ľuďom sa myšlienka páčila, ale kábel mal jednu zásadnú chybu: povaľoval sa po podlahe a ľudia oň zakopávali.
Preto prišiel ďalší krok. V roku 1955 vymyslel inžinier Eugene J. Polley zo Zenithu ovládač Flash-Matic, ktorý sa bežne označuje za prvý bezdrôtový televízny diaľkový ovládač. Fungoval pomocou smerovaného svetelného lúča. Na rohoch obrazovky boli štyri fotočlánky a používateľ mieril ovládačom na konkrétny roh podľa toho, čo chcel urobiť – zapnúť obraz či zvuk alebo prepínať kanály. Na papieri to znelo výborne, v praxi však mal Flash-Matic problém: fotočlánky reagovali aj na slnko a iné silné svetlo, takže televízor si občas „robil, čo chcel“.
Skutočne praktický bezdrôtový ovládač potom priniesol Robert Adler. Jeho Zenith Space Command išiel do výroby v roku 1956 a používal ultrazvuk. Vnútri ovládača boli hliníkové tyčky. Keď sa stlačilo tlačidlo, malý mechanizmus udrel do jednej z nich a vytvoril vysoký tón, ktorý televízor rozpoznal ako konkrétny príkaz. Výhoda bola jasná: žiadny kábel, žiadne mierenie svetlom a navyše ani batérie v prvých modeloch. National Inventors Hall of Fame preto Adlera označuje za vynálezcu prvého praktického bezdrôtového televízneho diaľkového ovládača.
Prečo bol diaľkový ovládač taký dôležitý? Lebo zmenil správanie ľudí pri televízore. Zrazu nebolo treba vstávať pri každom prepnutí, stíšení alebo vypnutí. A keď neskôr pribudlo viac kanálov, diaľkový ovládač sa z pohodlného luxusu zmenil na úplnú nevyhnutnosť. Zenith aj Television Academy priamo spájajú tieto skoré ovládače so začiatkom éry „channel surfingu“.
Na tomto príbehu je najlepšie to, že diaľkový ovládač nevznikol naraz v dokonalej podobe. Najprv mal kábel, potom svetelný lúč, až nakoniec našiel formu, ktorá naozaj fungovala. A práve preto je jeho história taká zaujímavá: aj obyčajné prepnutie kanála má za sebou celkom vynaliezavý vývoj. 📺
