Elektrokonvulzívna terapia, skrátene ECT, patrí k zákrokom, okolo ktorých je dodnes veľa filmových predstáv a strašidelných mýtov. Veľa ľudí si preto prirodzene kladie otázku, čo vlastne pacient cíti v hlave práve v tej chvíli, keď cez mozog prejde elektrický impulz. Myslí na niečo? Sníva? Vníma, že sa „niečo deje“? Najstručnejšia odpoveď znie: pri dnešnej ECT zvyčajne nie. Moderná ECT sa robí v krátkej celkovej anestézii, takže pacient je uspatý, dostane aj liek na uvoľnenie svalov a samotný elektrický impulz ani necíti, ani si ho vedome neuvedomuje.
To je asi najdôležitejšia vec, ktorú treba oddeliť od starých predstáv. Dnešná ECT nie je zákrok, pri ktorom človek leží pri vedomí a rozmýšľa počas samotného zákroku. Podľa NIMH a Mayo Clinic je pacient pred zákrokom uspatý krátkodobo pôsobiacim anestetikom, elektrický podnet potom vyvolá krátky záchvat v mozgu a pacient sa zvyčajne preberá o pár minút neskôr. Samotný elektrický impulz trvá len krátko a vyvolaná záchvatová aktivita zvyčajne netrvá dlhšie než približne minútu.
Ak sa teda pýtame veľmi ľudsky, „čo sa deje v hlave vo vnútri“, najpresnejšie bude povedať toto: počas samotného výkonu pacient spravidla nemá súvislý vedomý zážitok, ktorý by sa dal opísať ako bežné myslenie, snívanie alebo pozorovanie samého seba. Nie je to skôr stav typu „sedím si vo vlastnej hlave a sledujem, ako do mňa ide prúd“. Oveľa bližšie realite je predstava krátkeho vypnutia vedomia, po ktorom sa človek preberá podobne ako po iných krátkych výkonoch v anestézii. To, čo sa v mozgu deje biologicky, je vyvolanie krátkej záchvatovej aktivity a následné zmeny v mozgových okruhoch a chémii, ale presný terapeutický mechanizmus ECT stále nie je do detailu úplne objasnený.
Práve preto sa na otázku „myslí vtedy pacient na niečo?“ odpovedá trochu inak než pri bežnom zážitku. Väčšina pacientov si nepamätá samotný zákrok, ale skôr opis toho, čo bolo tesne pred a tesne po. Pred zákrokom môže cítiť nervozitu, ospalosť pri uspávaní alebo len veľmi rýchly prechod do bezvedomia. Po prebudení môže byť človek chvíľu malátny, spomalený, dezorientovaný alebo zmätený. Royal College of Psychiatrists aj Mayo Clinic uvádzajú, že zmätok po ECT býva častý, zvyčajne však krátkodobý, a pacient sa z neho postupne spamätá.
Existuje aj dôvod, prečo nemáme veľa bohatých opisov typu „takto sa cíti mozog presne počas impulzu“. Jednak preto, že pacient je anestetizovaný, a jednak preto, že ECT môže dočasne zasahovať do pamäti okolo samotného výkonu. NIMH uvádza, že niektorí pacienti majú výpadky spomienok najmä na obdobie okolo liečby. Royal College of Psychiatrists píše, že dočasné problémy s pamäťou počas kúry nie sú nezvyčajné a u väčšiny ľudí sa zlepšia v priebehu týždňov až mesiacov po skončení liečby. Preto si človek často nepamätá ani detaily bezprostredne po zobudení, nieto ešte nejaký „vnútorný zážitok“ počas samotného výkonu.
Otázka, či pacient počas ECT „sníva“, je zaujímavá, ale odpoveď nie je veľmi romantická. Bežný a zamýšľaný priebeh nie je snový stav, ale krátka anestézia s narušením vedomého prežívania. To neznamená, že po prebudení nikto nikdy nehlási zvláštne pocity, útržky alebo dezorientáciu. Znamená to len to, že štandardný cieľ zákroku je práve opačný než vedomé prežívanie: pacient má byť počas podnetu uspatý a nemá cítiť ani vnímať elektrické pulzy.
A bol na to výskum? Áno. Okrem veľkého množstva prác o účinnosti a vedľajších účinkoch ECT existujú aj publikované kazuistiky a novšie observačné štúdie, ktoré sa zaoberajú tým, či môže pri ECT dôjsť k nechcenej bdelosti počas anestézie. Už starší článok v Journal of ECT opísal prípad uvedomenia si počas anestézie pri ECT a upozornil, že ide o komplikáciu, na ktorú si treba dávať pozor. Novšie retrospektívne práce sa tejto téme venujú tiež. To je však dôležité čítať správne: tieto práce neukazujú, že vedomé prežívanie počas ECT je normálna skúsenosť. Skôr potvrdzujú, že ide o neželanú a sledovanú výnimku, nie o štandardný priebeh.
Nie filmový šok, ale krátke vypnutie vedomia
Ak si z toho chcete odniesť jednu vetu, tak asi túto: pri modernej ECT pacient počas samotného elektrického podnetu zvyčajne nad ničím nerozmýšľa a nič vedome „nesleduje“, pretože je uspatý. To, čo si ľudia skôr pamätajú, je chvíľa pred uspáním a chvíľa po prebudení. A práve preto je najpoctivejšie hovoriť o ECT nie ako o vedome prežívanom elektrickom zážitku, ale ako o krátkom medicínskom výkone v anestézii, po ktorom sa vedomie na chvíľu vypne a potom znovu naskočí. Ak sa niekto o ECT zaujíma osobne, najrozumnejšie je pýtať sa svojho psychiatra a anestéziológa hlavne na priebeh uspania, prebúdzanie a možné pamäťové vedľajšie účinky, pretože práve tam býva subjektívna skúsenosť najvýraznejšia.
