Prečo sa francúzske barle volajú francúzske?

Francúzsky bozk, francúzska bageta, francúzske zemiaky… a francúzske barle. Pri poslednom výraze už človeku napadne celkom logická otázka: čo je na barlách vlastne francúzske? Vymysleli ich Francúzi? Alebo ide iba o jeden z tých názvov, ktoré časom vznikli a dnes už nikto poriadne nevie prečo?

Tentoraz je odpoveď prekvapivo zaujímavá. Predchodca dnešných predlakťových barlí skutočne vznikol vo Francúzsku. Lenže príbeh tým ani zďaleka nekončí. Moderné „francúzske barle“, aké poznáme dnes, majú v rodokmeni aj amerického konštruktéra a samotní Francúzi ich navyše nazývajú spôsobom, ktorý celú situáciu robí ešte zábavnejšou.

Najskôr: čo vlastne nazývame francúzskou barlou?

Francúzska barla je typ barle, ktorá sa neopiera o podpazušie. Má rukoväť pre dlaň a vyššie umiestnenú objímku, ktorá obopína alebo podopiera predlaktie.

Odborne sa preto používa označenie predlakťová barla alebo lakťová barla. Medzinárodná norma ISO ich v angličtine označuje ako elbow crutches.

Na Slovensku a v Česku sa však veľmi dobre udomácnil názov „francúzske barle“. A práve pri pátraní po jeho pôvode sa dostávame viac než sto rokov do minulosti.

Francúzska stopa naozaj existuje

V roku 1916 podal francúzsky inžinier Émile Schlick z mesta Nancy patentovú prihlášku na zvláštnu vychádzkovú palicu určenú zraneným a ľuďom s obmedzenou pohyblivosťou. Americký patent na jeho konštrukciu bol udelený v roku 1917.

A keď sa človek pozrie na jeho návrh, podobnosť s dnešnou predlakťovou barlou rozhodne nie je náhodná.

Schlickova palica mala klasickú rukoväť a nad ňou konštrukciu, o ktorú sa používateľ mohol oprieť predlaktím. Cieľ bol praktický: časť zaťaženia preniesť z ruky a zápästia na predlaktie.

Dobová americká tlač pritom Schlicka priamo označovala za francúzskeho inžiniera a jeho pomôcku opisovala ako nový typ barle pre zranených.

Takže na otázku „To ich fakt vymysleli vo Francúzsku?“ sa dá odpovedať: jeden z dôležitých predchodcov dnešných francúzskych barlí skutočne áno. Schlick pochádzal z Francúzska a jeho patent už v roku 1917 pracoval s oporou predlaktia.

Lenže dnešná francúzska barla ešte nebola na svete

Schlickova konštrukcia nebola úplne rovnaká ako moderné barle, ktoré dostane pacient po operácii nohy.

Ďalší zásadný krok prišiel v Spojených štátoch.

Americký konštruktér Anders R. Lofstrand Jr. si v roku 1945 podal patent na nastaviteľnú barlu z teleskopických rúrok, ktorá už mala objímku okolo predlaktia a rukoväť pod ňou. Patent bol udelený v roku 1948.

To už je konštrukcia veľmi podobná dnešným predlakťovým barlám. Lofstrand ju neskôr ďalej zdokonaľoval a jeho meno sa v anglicky hovoriacich krajinách s týmto typom pomôcky spojilo natoľko, že sa dodnes používa označenie Lofstrand crutch.

Povedať teda, že dnešné francúzske barle jednoducho „vynašiel jeden Francúz“, by bolo príliš veľké zjednodušenie.

Presnejšie je povedať, že moderná predlakťová barla vznikala postupným vývojom viacerých konštrukcií.

A potom prichádza ďalšia francúzska stopa

Do príbehu vstupuje aj francúzska spoločnosť Herdegen.

Firmu založil Auguste Herdegen v Paríži už v roku 1860 a pôvodne vyrábala vychádzkové palice a dáždniky. Neskôr sa postupne začala orientovať na zdravotnícke pomôcky.

Podľa histórie spoločnosti sa v období rokov 1950 až 1970 začali v Herdegene vyrábať barle, chodítka a ďalšie pomôcky na chôdzu. Ďalšie dobové a odborné materiály spájajú Jeana Herdegena s výrobou prvej lakťovej barle tejto firmy vo Francúzsku v roku 1957.

V českom a slovenskom prostredí sa práve francúzsky pôvod takéhoto typu predlakťovej barle uvádza ako vysvetlenie názvu „francúzska barla“.

Je však fér dodať, že presný okamih, keď sa toto pomenovanie dostalo do češtiny a slovenčiny, nie je dobre zdokumentovaný. Nedá sa preto s istotou povedať, že konkrétne jeden výrobca dal týmto barlám názov, ktorý používame dodnes.

Francúzske spojenie však rozhodne nie je vymyslené. Francúzsko hrá v histórii predlakťových barlí reálnu úlohu.

Najlepšie na tom je, ako ich volajú Francúzi

A teraz prichádza detail, ktorý by pokojne mohol byť pointou celého príbehu.

Vo francúzštine sa predlakťová barla bežne označuje ako canne anglaise.

Doslova: anglická palica.

Áno. To, čomu na Slovensku hovoríme francúzska barla, môže Francúz nazvať anglickou palicou 😂. Tento výraz používa aj samotný francúzsky výrobca Herdegen vo svojom súčasnom katalógu.

Prečo Francúzi používajú práve označenie „anglická“, má už podstatne menej jednoznačne zdokumentovanú históriu. Preto by bolo lákavé, ale nepresné vymyslieť k tomu peknú legendu o Angličanoch.

Stačí konštatovať, že názvy zdravotníckych pomôcok sa v rôznych jazykoch vyvíjali nezávisle a geografické prívlastky nemusia označovať jedného konkrétneho vynálezcu.

Výsledkom je krásny jazykový paradox: Slováci a Česi majú francúzske barle, zatiaľ čo Francúzi majú anglické palice.

A čo kanadské či nemecké barle?

Tým sa zároveň vysvetľuje ďalšia zvláštnosť. V našom zdravotníckom prostredí sa možno stretnúť aj s označeniami kanadské či nemecké barle.

Tieto názvy rozlišujú rôzne konštrukcie a spôsoby opory. Napríklad slovenské vysokoškolské materiály opisujú francúzsku barlu s otvorenou predlakťovou objímkou, zatiaľ čo pri kanadskej barle uvádzajú objímku tvoriacu celý kruh.

Geografický názov teda nemusí znamenať jednoduché „toto vynašiel človek z tejto krajiny“. Často ide skôr o pomenovanie určitého typu konštrukcie, ktorá sa pod daným označením historicky rozšírila.

Takže sú tie barle francúzske alebo nie?

Trochu áno a trochu nie – a práve preto je ich názov taký zaujímavý.

Predlakťová opora podobná princípu dnešných barlí má veľmi skorého a dobre zdokumentovaného francúzskeho predchodcu: patent Émila Schlicka z roku 1917. Francúzsko malo neskôr aj významných výrobcov týchto pomôcok.

Modernú nastaviteľnú konštrukciu však zásadne ovplyvnil Američan Anders Lofstrand a samotná história barlí siaha oveľa hlbšie než do 20. storočia.

Takže keď nabudúce niekto dostane v nemocnici „francúzske barle“, názov nie je úplne od veci.

A ak by ich náhodou dostal vo Francúzsku, môže zažiť ešte lepšiu kuriozitu: Francúzi mu pokojne podajú „anglické palice“.

Zdroje:

• U.S. Patent No. 1,244,249 – Walking-Stick, Émile Schlick (1917) – patent francúzskeho inžiniera na palicu s oporou predlaktia. • U.S. Patent No. 2,453,632 – Crutch, Anders R. Lofstrand Jr. (1948) – patent nastaviteľnej barle s predlakťovou objímkou. • Crutch art painting in the middle age as orthopaedic heritage – odborný článok o historickom vývoji barlí, PMC. • Herdegen – Historique – história francúzskeho výrobcu zdravotníckych pomôcok a vývoja jeho pomôcok na chôdzu. • Fyzioterapia v ošetrovateľstve – UPJŠ v Košiciach – rozdelenie francúzskych, kanadských a nemeckých barlí.

Pošli to ďalej

Bude ťa zaujímať

Vedeli ste, že jedna z prvých webkamier na svete sledovala kávovar?

Jedna z prvých webkamier na svete pozerala na… kávovar...

Vedeli ste, že med sa prakticky nepokazí?

Med sa prakticky nepokazí. Je to taký „jedlý konzervant“...