Koncom 70. rokov boli herne plné vesmírnych lodí, výbuchov a strieľania do nepriateľov. Japonský herný dizajnér však chcel vytvoriť niečo úplne iné – veselú a nenásilnú hru, ktorá by prilákala aj ľudí, ktorých dovtedajšie automaty veľmi nezaujímali.
Pac-Mana vytvoril Toru Iwatani, ktorý pracoval pre japonskú spoločnosť Namco. Všimol si, že herne boli v tom čase prevažne tmavými priestormi navštevovanými najmä mladými mužmi. Väčšina úspešných hier bola založená na ničení mimozemšťanov alebo iných nepriateľov. Iwatani preto chcel pripraviť jednoduchšiu, farebnejšiu a menej agresívnu hru, ktorá by oslovila aj ženy a páry.
Namiesto streľby si za hlavnú tému vybral jedenie. Hráč v Pac-Manovi neútočí zbraňou, ale pohybuje sa bludiskom, zbiera bodky a vyhýba sa štyrom farebným duchom. Po zjedení špeciálnej veľkej bodky sa situácia na chvíľu obráti a Pac-Man môže prenasledovať ich.
Podľa Iwataniho vznikol známy okrúhly tvar postavičky pri pohľade na pizzu s chýbajúcim kúskom. Inšpiráciu spájal aj so zjednodušenou, zaoblenou podobou japonského znaku pre ústa. Samotný názov vychádza z japonského výrazu „paku-paku“, ktorý napodobňuje otváranie a zatváranie úst pri jedení.
Prvý skúšobný test hry sa uskutočnil 22. mája 1980 a japonská verejnosť si ju mohla zahrať od júla toho istého roka. Hoci sa s Pac-Manom najviac spája Iwatani, na jeho vzniku pracoval tím – programovanie mal na starosti Shigeo Funaki a zvuk Toshio Kai.
Hra bola zrozumiteľná takmer okamžite, no zároveň nútila hráčov plánovať pohyb a sledovať správanie duchov. Pomohli jej aj výrazné postavičky, humor a krátke animované scénky, ktoré jej dodali osobnosť. Pac-Man sa preto nepresadil len ako herný automat, ale aj ako jedna z prvých veľkých postáv hernej popkultúry.
Toru Iwatani nechcel vytvoriť ďalšiu hru o strieľaní. Namiesto toho postavil celý nápad na jedení – a práve žltý kruh naháňaný duchmi pomohol ukázať, že videohra môže zaujať oveľa širšie publikum.