Stačí povedať „ideme von“ a pes je zrazu pri dverách. Pri slove „maškrta“ spozornie aj z vedľajšej izby. A keď zaznie „sadni“, mnohé psy poslušne položia zadok na zem.
Naozaj však rozumejú našej reči? Alebo si iba zapamätali, že určitý ľudský zvuk pravidelne sprevádza konkrétna činnosť?
Najjednoduchšia odpoveď znie: väčšina psov sa naše povely učí najmä spájaním zvukov, gest, situácií a následkov. Niektoré výskumy však ukazujú, že ich porozumenie nemusí byť vždy len obyčajná reakcia typu „zaznel zvuk, urobím trik“.
Pri známych slovách si pes môže vytvoriť určitú predstavu o tom, čo označujú. Stále to však nie je porozumenie ľudskej reči v takej podobe, v akej jej rozumieme my.
Pre psa môže byť povel pokojne vymyslené slovo
Slovo „sadni“ nemá pre psa od narodenia žiadny význam. Je to len určitá postupnosť zvukov.
Rovnakú činnosť by sa mohol naučiť vykonať pri slove „banán“, „bum“ alebo pri úplne vymyslenom zvuku „brekeke“. Dokonca ani nemusí ísť o hovorené slovo. Povelom sa môže stať pohyb ruky, písknutie alebo iný jasný signál.
Rozhodujúce je, čo sa pri tomto signáli opakovane deje.
Keď pes po slove „sadni“ položí zadok na zem a dostane odmenu, pochvalu alebo pohladenie, postupne si vytvorí spojenie:
tento zvuk + táto činnosť = príjemný výsledok.
Opakovaním sa reakcia upevňuje. Zo zvuku, ktorý kedysi nič neznamenal, sa stane zrozumiteľný pokyn.
Pes nepočúva iba slová
Ľudia majú niekedy pocit, že pes dokonale rozumie celej vete. V skutočnosti však môže používať oveľa viac nápovied než samotné slová.
Sleduje pohyb ruky, smer pohľadu, polohu tela, tón hlasu, miesto, kde sa rozhovor odohráva, aj to, čo sa zvyčajne stane potom.
Predstavme si, že niekto každé ráno povie: „Tak poď, ideme von,“ zároveň vstane, pozrie smerom k dverám a vezme vodítko.
Pes nemusí rozumieť celej vete. Môže rozpoznať slovo „von“, pohyb človeka, zvuk vodítka alebo celú známu rannú situáciu. Všetky tieto signály mu spoločne prezradia, čo bude nasledovať.
Preto môže pes povel doma zvládať dokonale, ale na cudzom mieste zrazu pôsobiť, akoby ho nikdy nepočul. Chýbajú mu známe okolnosti a zároveň ho rozptyľujú nové pachy, ľudia či zvieratá.
Tón hlasu nie je len nepodstatná ozdoba
Pes si všíma aj to, ako niečo povieme.
Rovnaké slovo môže znieť veselo, nahnevane, pokojne alebo naliehavo. Psy sú citlivé na intonáciu a dokážu z hlasu získavať informácie o našom emocionálnom rozpoložení.
Vedci skúmali psie mozgy pomocou magnetickej rezonancie, zatiaľ čo zvieratá počúvali známe pochvalné slová vyslovené rôznym tónom. Výsledky ukázali, že psy spracúvali význam známych slov a intonáciu rozdielnym spôsobom.
Mozgové centrum odmeny reagovalo najsilnejšie vtedy, keď pochvalné slovo zaznelo aj pochvalným tónom.
Inak povedané, pes si môže všimnúť, že niečo nesedí. Keď veselo povieme nepríjemné slovo alebo pochvalu vyslovíme chladným hlasom, vníma nielen samotný zvuk slova, ale aj spôsob, akým zaznel.
To však neznamená, že analyzuje vetu ako človek. Skôr spracúva viacero druhov informácií naraz.
Niektoré slová môžu psovi pripomínať konkrétnu vec
Pri bežnom povele, ako je „sadni“, sa pes učí vykonať určitú činnosť. Vedcov však zaujímalo aj to, či môže pochopiť, že slovo označuje konkrétny predmet.
V štúdii z roku 2024 majitelia vyslovili názov hračky, ktorú ich pes poznal. Následne ukázali buď správnu hračku, alebo inú. Elektródy na hlave psa zaznamenávali jeho mozgovú aktivitu.
Keď vyslovené slovo a ukázaný predmet nesúhlasili, v mozgu sa objavila odlišná reakcia než pri správnej kombinácii. Podobné reakcie sa u ľudí objavujú vtedy, keď slovo nezodpovedá očakávanému významu.
Výsledok naznačuje, že známe pomenovanie môže v psom mozgu vyvolať určitú predstavu predmetu. Keď pes počuje názov obľúbenej lopty, nemusí iba očakávať odmenu. Môže si vybaviť práve konkrétnu hračku.
To už je o niečo viac než jednoduché naučenie jednej činnosti na jeden zvuk.
Väčšina psov však neovláda slovník plný predmetov
Niektoré výnimočné psy sa dokázali naučiť názvy desiatok alebo dokonca stoviek hračiek. Známe sa stali najmä border kólie, ktoré vedeli na požiadanie priniesť správny predmet z veľkej skupiny.
Takéto schopnosti však nie sú bežné u každého psa.
Väčšina domácich psov sa ľahšie naučí praktické povely spojené s činnosťou, napríklad „sadni“, „ľahni“, „zostaň“, „poď“ alebo „daj“. Názvy jednotlivých predmetov sú náročnejšia úloha a medzi psami existujú veľké rozdiely.
Schopnosť naučiť sa slová ovplyvňuje tréning, skúsenosti, motivácia, pozornosť aj individuálne vlastnosti konkrétneho psa. Niektorý pochopí nový povel rýchlo, iný potrebuje viac opakovaní a ďalší práve v tej chvíli rieši oveľa dôležitejšiu otázku: čo tak nádherne vonia pod stolom?
Gestá môžu byť silnejšie než slová
Psy sú mimoriadne pozorné k ľudským pohybom. Dokážu sledovať ukazovanie prstom, smer nášho pohľadu a ďalšie komunikačné gestá.
Keď človek vysloví „sadni“, ale zároveň urobí rukou gesto, ktoré pes pozná, môže sa riadiť najmä rukou. Ľudia si potom myslia, že zareagoval na slovo, hoci rozhodujúcou nápovedou bol pohyb.
Dá sa to jednoducho vyskúšať. Známy povel treba povedať bez obvyklého pohybu tela alebo sa postaviť nezvyčajným spôsobom. Niektoré psy začnú váhať, pretože zrazu nedostali celý balík signálov, na ktorý sú zvyknuté.
Pes teda nepočúva iba našu reč. Neustále „číta“ aj naše telo.
Rozumie pes celej vete?
Bežný pes pravdepodobne nerozumie vetám tak, ako im rozumie človek. Neanalyzuje slovosled, gramatické pády ani skrytý význam rozhovoru.
Z dlhej vety však dokáže zachytiť známe slová a spojiť ich so situáciou.
Keď niekto povie: „Mohli by sme už pomaly zobrať vodítko a ísť sa prejsť von,“ pes môže reagovať na slová „vodítko“, „ísť“ alebo „von“. Zvyšok vety je preňho pravdepodobne skôr zvukové pozadie.
Môžete si to vyskúšať aj doma, stačí vysloviť dôležité slovo uprostred úplne nezmyselnej vety a pes okamžite spozornie.
Náš blabot preňho predsa len niečo znamená
Pes teda neovláda slovenčinu tak ako človek. Väčšinu povelov sa učí tým, že si určitý zvuk spojí s činnosťou, gestom, situáciou a následnou odmenou.
Nazvať to však iba slepou reakciou na ľudský blabot by tiež nebolo úplne presné.
Psy dokážu rozlišovať známe slová, vnímať intonáciu, sledovať naše gestá a pri niektorých pomenovaniach si pravdepodobne vytvárajú aj predstavu konkrétneho predmetu.
Keď teda pes počuje „lopta“, možno nerozumie slovu tak ako človek. Napriek tomu veľmi dobre vie, že sa pravdepodobne začína tá najdôležitejšia časť dňa. 🐶
