Keď sa včela priblíži k človeku, zvyčajne ju zaujíma vôňa, kvet v okolí alebo niečo sladké. Určite si neprezerá tvár a nerozmýšľa, odkiaľ daného človeka pozná.
Napriek tomu vedci zistili niečo prekvapivé: včely sa dokážu naučiť rozlišovať fotografie ľudských tvárí.
Neznamená to, že chápu, čo je človek, alebo že si zapamätajú vášho suseda podľa nosa. Tvár pravdepodobne vnímajú ako zložitý obraz vytvorený z čiar, svetlých a tmavých plôch a vzájomného usporiadania jednotlivých častí.
A práve v rozpoznávaní takýchto vzorov sú oveľa schopnejšie, než by sme pri pohľade na ich drobnú hlavu čakali.
Ako vedci naučili včely vyberať správnu tvár?
V známom pokuse z roku 2005 výskumníci ukazovali voľne lietajúcim včelám obrázky ľudských tvárí. Jedna fotografia bola spojená so sladkou odmenou, zatiaľ čo pri nesprávnej voľbe včela odmenu nedostala alebo narazila na horký roztok.
Po opakovanom tréningu sa včely naučili vyberať správnu tvár aj spomedzi podobných fotografií. Dokázali ju rozoznať dokonca aj vtedy, keď sa objavila vedľa nových tvárí, ktoré počas výcviku nevideli.
Včela si teda nezapamätala iba jednoduché pravidlo typu „pristaň na obrázku vľavo“. Musela si všimnúť vlastnosti konkrétneho obrazu a podľa nich sa rozhodnúť.
Keď však vedci fotografie otočili dolu hlavou, úspešnosť včiel sa zhoršila. Aj u ľudí býva rozpoznávanie obrátených tvárí ťažšie, pretože sa naruší známe usporiadanie očí, nosa a úst.
Včela zrejme nevidí „pána Nováka“
Tu treba celý fakt trochu pribrzdiť, aby z neho nevznikla rozprávka.
Včely nepreukázali, že vnímajú ľudskú tvár rovnakým spôsobom ako my. Nevieme povedať, že fotografia pre ne predstavuje konkrétneho človeka, osobnosť alebo známu osobu.
Oveľa presnejšie je povedať, že sa naučili rozlišovať komplexné vizuálne vzory, ktorými boli v tomto prípade ľudské tváre.
Pre včelu môže byť fotografia tváre úlohou podobnou rozpoznávaniu kvetu. Musí si všimnúť jeho tvar, farbu, vnútorné usporiadanie a odlišnosti od ostatných obrazov. Keď je správna voľba spojená s potravou, dokáže sa pravidlo naučiť.
Takže včela si pravdepodobne nepovie: „Tohto človeka som videla včera.“ Skôr jej zmyslový systém oznámi: „Tento vzor zodpovedá tomu, pri ktorom bola sladká odmena.“
Nestačí jej iba jeden nápadný detail
Mohlo by sa zdať, že si včela jednoducho všimne tmavé vlasy, veľký nos alebo iný výrazný bod. Ďalšie pokusy však ukázali, že včely dokážu pracovať aj s tým, ako sú jednotlivé časti obrazu usporiadané voči sebe.
Vedci im ukazovali jednoduché kresby pripomínajúce tváre – napríklad body a čiary usporiadané ako oči, nos a ústa. Použili aj obrázky obsahujúce rovnaké prvky, ale poprehadzované na nesprávne miesta.
Včely sa naučili rozlišovať tvárové a netvárové usporiadanie. Pri rozhodovaní teda nepoužívali len jeden izolovaný znak, ale všímali si aj celkovú konfiguráciu obrazu.
Jednoducho povedané, dve bodky a čiara ešte nemusia byť tvár. Záleží aj na tom, kde sa nachádzajú.
Malý mozog neznamená jednoduché správanie
Práve to robí tento výskum takým zaujímavým.
Ľudia si zložité rozpoznávanie často spájajú s veľkým mozgom. Včely však ukazujú, že niektoré náročné vizuálne úlohy možno vyriešiť aj s oveľa menším nervovým systémom.
Neznamená to, že včelí mozog funguje ako zmenšená verzia ľudského. Včela má úplne iný spôsob života, iné oči a inak usporiadanú nervovú sústavu. Napriek tomu dokáže zbierať skúsenosti, spájať obraz s odmenou a neskôr podľa naučeného vzoru robiť rozhodnutia.
Je to trochu ako jednoduchá aplikácia, ktorá nemá všetky schopnosti veľkého počítača, ale jednu konkrétnu úlohu zvládne prekvapivo dobre.
Načo je včele schopnosť rozpoznávať vzory?
Ľudské tváre včela v prírode nepotrebuje. Rozpoznávanie obrazov je však pre jej bežný život mimoriadne dôležité.
Kvety sa od seba líšia farbou, tvarom, veľkosťou aj usporiadaním jednotlivých častí. Niektoré poskytujú nektár, iné nie. Včela, ktorá si zapamätá výhodný druh kvetu a dokáže ho odlíšiť od podobných rastlín, nemusí zakaždým začínať od nuly.
Musí tiež nájsť cestu medzi úľom a zdrojom potravy, orientovať sa podľa výrazných bodov v krajine a zapamätať si užitočné miesta.
Schopnosť naučiť sa fotografiu ľudskej tváre je teda skôr nečakanou ukážkou všeobecného talentu, ktorý včela bežne využíva pri oveľa praktickejších úlohách.
Predstavte si tvár ako zvláštny kvet 🐝
Skúste si na chvíľu odmyslieť, že tvár patrí človeku.
Zostanú dve tmavšie oblasti očí, línia nosa, ústa, obrys hlavy a množstvo rozdielov vo vzdialenostiach a tvaroch. Pre včelu to môže byť len ďalší komplikovaný obraz, ktorý sa treba naučiť odlíšiť od ostatných.
Ako keby jej vedci namiesto dvoch rôznych kvetov ukázali dve tváre a povedali: „Pri tomto vzore je cukor, pri druhom nie.“
Po dostatočnom tréningu si poradila.
Včela teda nemusí rozumieť významu obrazu, aby ho dokázala rozpoznať. Podobne ako človek môže rozoznať logo cudzej firmy bez toho, aby vedel, čo tá firma vyrába.
Oveľa schopnejšie, než pôsobia
Včely sú malé a pri bežnom pohľade sa zdá, že iba lietajú medzi kvetmi. V skutočnosti však neustále spracúvajú množstvo informácií, učia sa a rozhodujú.
Pokusy s ľudskými tvárami neukázali, že včely poznajú ľudí tak ako my. Ukázali však niečo možno ešte zaujímavejšie: aj veľmi malý živočíšny mozog dokáže zvládnuť zložitú vizuálnu úlohu, ak dostane dostatok skúseností a správnu motiváciu.
Takže keď sa najbližšie objaví včela pri záhrade alebo balkóne, pravdepodobne si nebude pamätať vaše meno 😄.
No keby za správnu fotografiu dostávala sladkú odmenu, možno by sa naučila vybrať si práve tú vašu.
