Keď sa človek prvý raz pozrie koze alebo ovci poriadne do očí, býva to trochu zvláštny moment. Namiesto bežnej okrúhlej zrenice tam vidí tmavý vodorovný „prúžok“, ktorý vyzerá takmer ako úzka štrbina alebo malý obdĺžnik. Pôsobí to trochu mimozemsky, trochu komicky a hlavne veľmi neprakticky. Veď naše oči majú okrúhlu zrenicu a fungujú výborne. Tak načo príroda vymyslela kozám a ovciam takýto zvláštny tvar? V redakcii sme sa pozreli na to, čo na túto otázku hovoria výskumy, a odpoveď je pekne evolučná: ich zrenice nie sú „čudné“, ale veľmi účelné.
Prvé vysvetlenie, ktoré človeka napadne, býva jednoduché: asi preto, aby lepšie videli do strán. A prekvapivo, to je naozaj veľká časť pravdy. Kozy a ovce patria medzi bylinožravé korisťové zvieratá. Nežijú ako lovci, ktorí sa sústredia na jeden cieľ priamo pred sebou. Skôr sa potrebujú pásť, sledovať okolie a včas spozorovať, či sa niečo neblíži. Výskum publikovaný v Science Advances ukázal veľmi silnú súvislosť medzi tvarom zrenice a životným štýlom zvierat: horizontálne pretiahnuté zrenice sa typicky objavujú práve u suchozemských korisťových druhov s očami umiestnenými viac po stranách hlavy.
Tu je dobré spresniť ešte jednu vec. Keď sa hovorí, že kozy a ovce majú „obdĺžnikové“ zrenice, nie je to úplne geometrický obdĺžnik ako nakreslený pravítkom. Odbornejšie sa opisujú ako horizontálne pretiahnuté alebo vodorovné štrbinové zrenice. V bežnej reči však slovo obdĺžnikové celkom sedí, pretože v silnejšom svetle naozaj vyzerajú ako tmavý vodorovný pásik.
Najdôležitejšia výhoda takejto zrenice je panoramatickejší pohľad na svet pri zemi. Autori spomínanej štúdie uvádzajú, že horizontálne zrenice pomáhajú vytvárať ostré obrazy horizontálnych kontúr pred zvieraťom aj za ním a zároveň podporujú široký horizontálny prehľad. Pre zviera, ktoré sa pasie s hlavou nízko a potrebuje rýchlo zachytiť pohyb predátora prichádzajúceho zboku alebo spredu, je to veľmi užitočné. Zjednodušene: koza nepotrebuje najdokonalejší „portrétový režim“ sveta pred nosom. Potrebuje vidieť čo najviac krajiny okolo seba.
Tým sa ale výhody nekončia. Výskumníci z Berkeley upozornili aj na druhú dôležitú vec: takáto orientácia zrenice pomáha obmedzovať oslnenie svetlom prichádzajúcim zhora a zároveň púšťa viac užitočného svetla z priestoru pri zemi, teda spredu, zboku a zozadu v horizontálnej rovine. Pre zviera, ktoré sa pohybuje po nerovnom teréne a v prípade poplachu musí utekať rýchlo a bez zaváhania, je to veľmi cenné. Nestačí totiž len zistiť, že sa blíži nebezpečenstvo. Treba ešte aj dobre vidieť, kam presne utekať, aby sa zviera nepotklo alebo nenarazilo.
Na celej veci je ešte fascinujúcejšie to, že kozy a ovce si tento výhľad chránia aj pri pasení. Keď totiž sklonia hlavu k zemi, človek by čakal, že sa vodorovná zrenica „prevráti“ spolu s hlavou a stratí svoju výhodnú polohu. Lenže ona to celkom nedovolí. Výskumníci pozorovali, že oči týchto zvierat sa pri sklopení hlavy otáčajú tak, aby zrenice zostali čo najviac zarovnané s horizontom. Tento pohyb sa nazýva cyklovergencia a podľa pozorovaní môže byť u takýchto bylinožravcov veľmi výrazný. Inými slovami, aj keď sa koza pasie s nosom v tráve, jej oči sa stále snažia držať horizontálnu pozíciu.
A prečo to máme my inak? Pretože ľudia riešia iné vizuálne úlohy. Máme oči viac vpredu, čo podporuje prekryv zorných polí a priestorové videnie smerom pred seba. Naše okrúhle zrenice sú univerzálnejšie a dobre fungujú pri dennom aktívnom živote, pri sledovaní detailov, manipulácii s predmetmi aj pri pohybe v prostredí, kde sa nespoliehame na panoramatické stráženie predátorov zo všetkých strán. Spomínaná štúdia práve preto ukázala, že tvar zrenice sa v živočíšnej ríši spája s ekologickou nikou: iné oči sa hodia lovcovi číhajúcemu na korisť, iné zvieraťu, ktoré musí hlavne prežiť tým, že si nebezpečenstvo všimne čo najskôr.
Samozrejme, neznamená to, že zrenica sama o sebe vyrieši všetko. Videnie zvieraťa je výsledkom celej výbavy: polohy očí, tvaru zrenice, štruktúry sietnice, spracovania obrazu v mozgu aj správania. Vedci preto nehovoria, že horizontálna zrenica je jediný dôvod, prečo ovce a kozy úspešne unikajú predátorom. Skôr že je to veľmi šikovná súčasť celého systému. A práve táto kombinácia dáva najväčší zmysel: oči po bokoch hlavy na široké zorné pole a k tomu zrenica, ktorá ešte viac zvýhodní horizontálny prehľad a pohyb po zemi.
Ak by sme to teda mali povedať úplne jednoducho, kozy a ovce nemajú oči „inak než my“ preto, že by príroda chcela byť originálna. Majú ich inak preto, že žijú iný život. My sa pozeráme skôr dopredu a riešime detaily. Ony sa pozerajú takmer všade naraz a riešia, či sa niečo neblíži. A práve preto im vodorovné zrenice dávajú zmysel. Nie sú to oči na obdivovanie západu slnka ani na čítanie drobného písma. Sú to oči na pokojné pasenie s neustálym plánom úniku v zálohe.
