Objav krvných skupín zmenil transfúziu z hazardu na medicínu 🩸
Dnes sa pred transfúziou berie ako samozrejmosť, že sa najprv skontroluje krvná skupina. Kedysi to však samozrejmé vôbec nebolo. Krv sa síce ľudia pokúšali podávať už skôr, ale výsledky bývali nevyspytateľné a niekedy priamo nebezpečné.
Za objaviteľa systému krvných skupín ABO sa považuje rakúsky lekár a imunológ Karl Landsteiner. V roku 1901 ukázal, že ľudia nemajú „rovnakú krv“, ale že existujú rozdielne skupiny červených krviniek. Najprv opísal skupiny A, B a C, pričom neskoršie označenie C sa zmenilo na O. Štvrtú skupinu, AB, opísali už o rok neskôr Adriano Sturli a Alfred von Decastello. Práve tento objav Landsteinerovi neskôr priniesol aj Nobelovu cenu za medicínu za rok 1930.
Ako na to prišiel? Landsteiner miešal krv a sérum rôznych ľudí a všimol si, že v niektorých kombináciách sa červené krvinky začnú zhlukovať, teda aglutinovať. Dnes vieme, že to súvisí s tým, aké antigény sa nachádzajú na povrchu červených krviniek a aké protilátky má človek v sére. Keď sa skombinuje nekompatibilná krv, organizmus môže na cudzie krvinky reagovať práve týmto nebezpečným zhlukovaním a ich poškodzovaním.
A práve tu sa vysvetľuje druhá polovica príbehu: prečo tento objav zachránil transfúzie. Dovtedy lekári často nevedeli, prečo jedna transfúzia dopadne dobre a iná zle. Landsteinerov objav ukázal, že krv treba zhodovať podľa skupín, inak môže byť transfúzia riskantná alebo katastrofálna. Nobelova cena to vystihla presne: práve objav krvných skupín otvoril cestu k bezpečným transfúziám medzi kompatibilnými ľuďmi.
Na tom je možno najzaujímavejšie to, že išlo o objav, ktorý nevyzerá nápadne ako žiarovka či telefón. Je to skôr neviditeľné pravidlo ukryté v krvi. No bez neho by moderná medicína pri operáciách, úrazoch aj urgentnej starostlivosti vyzerala úplne inak. 🩸
